Let z Viedne do Bangkoku trval asi 10 hodin. Vela casu z toho sme stravili hranim pocitacovych hier.
Leteckej spolocnosti, ktorou sme leteli jednoznacne patri pochvala za takuto vymozenost, lebo aj vdaka tomu nasa cesta ubiehala rychlejsie.
V Bangkoku nas privitalo dusne uprsane pocasie a hrba taxikarov, z ktorych kazdy nas chcel odviest. Avsak museli sme ich sklamat, lebo v Bangkoku nasa cesta nekoncila hoci same sme este nevedeli kam dalej. Kedze sme sa nevedeli rozhodnut ci Ko Samui alebo Ko Chang (pre tych co sa chcu naucit nieco po thajsky Ko = ostrov ;) pomohla nam minca. Kupili sme letenky a trosku gycove farebne dovolenkovo
naladene lietadlo nas priviezlo do mestecka Trat. Miestne letisko pozostava z jedneho slameneho pristresku, ktory je zaroven priletovou aj odletovou halou a naladi vas na pravu thajsku atmosferu.
Z tohto malebneho miesta sme sa trajektom previezli na ostrov Ko Chang a minibus nas zaviezol na plaz, ktora sa mala stat na niekolko nasledujucich dni nasim domovom.
Prvu noc sme sa ubytovali v bungalove na severnom konci plaze, 10 metrov od mora, kde nas vylozil minibus. Krasny vyhlad a vlna za vlnou sa vali, dlho sme nevahali a hned sme sa vrhli do vody. Predpoved pocasia nastastie meteorologom zase raz nevysla a nase obavy, ze sa vratime z dovolenky bledule vyvratilo slniecko na cistej modrej oblohe a teplota asi 40 stupnov. Nase ocakavanie, ze sa v mori prijemne schladime pominulo s prvym dotykom s vodou, ktora ma teplotu aspon 30 stupnov.
Ale ani to nam nezabranilo, aby sme sa v nom macali az do vecera.
Kedze nas bungalov bol volny iba na jednu noc, tak sme este v den prichodu preskumali moznosti a ubytovali sa v inom trosku luxusnejsom rezorte. Bohuzial nemali bungalovy tak blizko pri mori, takze ked si chceme teraz zaplavat musime prejst asi 20m ;) Druhy den na ostrove sme sa rozhodli stravit nic nerobenim, takze nasa jedina aktivita bolo stahovanie. Potom sme sa uz iba vyvalovali na plazi
a planovali co dalej. A aj sme naplanovali...
Druhe rano na ostrove nas cakalo skore vstavanie. O deviatej sme uz totizto naranajkovane mali cakat pri miestnych potravinach na odvoz na sloniu farmu na juhu ostrova. Tu sme kazda dostala do ruky flasu vody, posadili nas na slony a vydali sme sa na vylet miestnou dzunglou. Prve pocity boli zvlastne a neboli sme si iste ci sa mame tesit, ze sa vezieme, alebo lutovat nalozene slony. Ale vyhral pocit sebectva a my sme si za chvilu vychutnavali jazdu, pozorovali slony pri kupani a roznych vylucovacich aktivitach, ktore prebiehali priamo do jazierka. A potom nas nasi dvaja sprievodcovia pozvali, aby sme sa v tomto slonom jazierku vykupali aj my ;) Po dvoch hodinach putovania sme sa dostipane od komarov, ale spokojne vratili naspat do farmy a odtial pekne na nasu krasnu plaz. Voda lakala a do vecera sme si vychutnavali nic nerobenie. A aby nam bolo este lepsie dali sme sa pod palmami, pocuvajuc sumenie mora, thajsky vymasirovat.
Vcerajsi bod programu bola plavba lodou a obhliadka okolitych ostrovcekov, dokopy piatich. Hned na prvom nas poslali snorchlovat. Koraly boli prilist blizko hladiny a nas pri kazdom pohybe chytala panika, ze sa dotkneme niecoho neznameho ako napriklad cierneho morskeho jezka z troma ocami a strasne dlhymi vlniacimi sa pichliacmi, alebo fosforkujucej rybicky, ktora sa vam bezocivo pozera do oci.
Dalsia zastavka bol palmovy ostrov Tradat. Vsetky ostrovy na okoli vycnievaju z mora do vysky, ale tento jediny je uplne rovny, takmer splyvajuci s morom. Ziju na nom styri rodiny a veeeela srniek a jelenov. A este jeden traktor, ktorym sme krizom krazom pochodili cely ostrov. Na zaver sme dostali pit kokosove mliecko priamo z kokosoveho orecha a ochutnat niekolko druhov miestneho rastlinstva
(nejake ovocie, nejake koreniny...), zaujimave, niekedy az nejeditelne chute. Potom nasledovalo dalsie snorchlovanie. Tento krat okolo ostrova velkeho asi 10x10 m, kde vraj nechodi snorchlovat nikto okrem Thajcanov (a samozrejme turistov). Zakotvii sme niekolko metrov od ostrovceka, naskakali do vody a tento krat si pozorovanie podmorskeho sveta skutocne uzili.
Stvrty ostrov bol trosicku sklamanim. Mala tam byt krasna plaz, ale bola dost spinava, takze z tristvrte hodiny co sme na nom stravili sme 15 minut relaxovali a pol hodinu hladali na relax vhodne miesto. Nakonic zacalo prsat a do nasho motoroveho clna sme sa vratili uplne premocene. Inac nas motorovy cln bol uplne skvely. Bolo nas tam 6 + posadka - dvaja Thajcania, takze sme sa citili ako na sukromnom vylete :)
Ako nas sklamala plaz na ostrove Ko Mak, tak nas prekvapila plaz na poslednom ostrove Lao Ya, ktory sme navstivili. Ak sa nasa plaz tu na KoChangu vola White sand beach, tato by sa mala volat White white white sand beach. Ked si pozerate na fotkach plaze a pri pohlade na ne zatajite dych tak toto je presne ono. Na celom ostrove je iba jeden dovolenkovy rezort a vela uzasnych Thajcanov, ktory lezu po stromoch, zhadzuju z nich mango a potom ponukaju turistom :) Ked pojdeme nabuduce na dovolenku, uz vieme kam :) Na zaver nasho vyletu sme este pozdravili opicky na ostrove Ko Chang a z lode po nich hadzali banany, o ktore sa oni potom bili :)
Po narocnom rannom vstavani, tento krat uz pred siedmou a este narocnejsom dni sme si vycerpane objednali veceru do bungalova a o deviatej vecer uz sladko spinkali.
Dnes je prvy den, ked nerobime naozaj nic iba vylihujeme na plazi a uzivame si slniecko. Vecer si nechame spravit este manikuru a pedikuru a budeme si uzivat poslednu noc na tomto neopisatelne krasnom nezabudnutelnom ostrove.
Dalsie postrehy...
Thajcania su velmi mili a usmievavi, ale niekedy je tazke sa s nimi dohodnut. "No ice, please" pre nich znamena dvojnasobna porcia ladu, a ked sa ich spytate co sa nachadza v jedle, len bezradne pokrcia plecami, takze cokolvek si date na jedenie je to na vlastne riziko. Napriek tomu je tu strava chutna a myslim, ze trosku prisposobena turizmu, lebo obmedzuju svoj stiplave chute iba na niektore jedla a aj tam je napisane chilli. A takisto prisposobena europskym zaludkom, lebo zatial sme ziadne problemy tohto druhu nemali... ale to uz zachadzam prilis do podrobnosti ;)
Este nas caka diamantovy trh v mestecku Trat a cca. 6 milionov ludi v Bangkoku (a to neratame turistov), uff. Ak sa podari este napiseme ak nie porozpravame osobne.
Tak v skratke, zijeme a mame sa fajn. Dufame, ze vy tiez ;)
